Viac informácií ― Slovensky

Urticárna vaskulitída je zriedkavý stav charakterizovaný dlhodobými alebo opakujúcimi sa epizódami žihľavky. Hoci jej kožné príznaky môžu pripomínať chronickú žihľavku, líšia sa tým, že vyrážka pretrváva najmenej 24 hodín a po jej vymiznutí môže zanechať tmavé škvrny. Príčina je často neznáma, ale niekedy môže byť vyvolaná určitými liekmi, infekciami, autoimunitnými ochoreniami, krvnými poruchami alebo rakovinou. Niektoré štúdie ju dokonca spájajú s COVID‑19 a chrípkou H1N1. Môže tiež postihnúť iné orgány – svaly, obličky, pľúca, žalúdok a oči. Hoci biopsia tkaniva môže diagnózu potvrdiť, nie vždy je nevyhnutná. Liečba zvyčajne začína antihistaminikami, dapsónom, kolchicínom alebo hydroxychlorochínom pri miernych prípadoch. V závažnejších prípadoch sa používajú imunosupresívne lieky, ako metotrexát alebo kortikosteroidy. V poslednej dobe sa ukázali sľubné biologické terapie – rituximab, omalizumab a inhibítory interleukínu‑1 – pre ťažké prípady.
Urticarial vasculitis is a rare clinicopathologic entity that is characterized by chronic or recurrent episodes of urticarial lesions. Skin findings of this disease can be difficult to distinguish visually from those of chronic idiopathic urticaria but are unique in that individual lesions persist for ≥24 hours and can leave behind dusky hyperpigmentation. This disease is most often idiopathic but has been linked to certain drugs, infections, autoimmune connective disease, myelodysplastic disorders, and malignancies. More recently, some authors have reported associations between urticarial vasculitis and COVID-19, as well as influenza A/H1N1 infection. Urticarial vasculitis can extend systemically as well, most often affecting the musculoskeletal, renal, pulmonary, gastrointestinal, and ocular systems. Features of leukocytoclastic vasculitis seen on histopathologic examination are diagnostic of this disease, but not always seen. In practice, antibiotics, dapsone, colchicine, and hydroxychloroquine are popular first-line therapies, especially for mild cutaneous disease. In more severe cases, immunosuppressives, including methotrexate, mycophenolate mofetil, azathioprine, and cyclosporine, as well as corticosteroids, may be necessary for control. More recently, select biologic therapies, including rituximab, omalizumab, and interleukin-1 inhibitors have shown promise for the treatment of recalcitrant or refractory cases.

35-ročný muž prišiel s 15‑dňovou anamnézou jasne červených, bolestivých vyrážok na stehnách a nohách spolu s bolesťami kĺbov. Pred objavením vyrážok mal týždeň zápal močových ciest. Na koži sa objavili niekoľko jemných, prstencových, čiastočne vyblednutých, červených plakov na oboch stranách stehien a nôh. Dostával orálny prednizolón (prednisolone) 40 mg/deň počas jedného týždňa spolu s neospalým antihistaminikom (fexofenadín (fexofenadine)). Po týždni všetky vyrážky úplne zmizli. Počas nasledujúcich šiestich mesiacov pravidelných kontrol sa žiadne vyrážky neobjavili.
A 35-year-old man came in with a 15-day history of bright red, painful rashes on both thighs and legs, along with joint pain. He had a urinary tract infection for a week before the rash appeared. His skin showed several tender, ring-shaped, partially blanchable, red plaques on both sides of his thighs and legs. He was given oral prednisolone (40mg/day) for a week along with a non-drowsy antihistamine (fexofenadine). Within a week, all the rashes disappeared completely. There were no more rashes during the next 6 months of regular check-ups.